"Sokoliarstvo" - umenie lovu pomocou dravého vtáka.
Semináre obsahovo zamerané na históriu, druhy dravých vtákov (dravce nízkeho letu, vysokého letu, sovy), vybavenie a sokoliarske pomôcky, chovné podmienky, tréning a lov, správna kondícia dravca, legislatíva.
Viac informácií o sokoliarstve nájdete na:
Sokoliarska Odysea
Sokoliarstvo, umenie lovu pomocou dravých vtákov patrí k najzaujímavejším kultúrnym prvkom, ktorý sa rôznych obdobiach vývoja civilizácie objavuje od pradávna. Už okolo roku 1500 pnl. sa datuje najstarší dochovaný dôkaz, s určitosťou potvrdzujúci existenciu sokoliarstva. Jedná sa o reliéf nájdený v ruinách Bogazkapu. Je na mieste domnievať sa, že človek si osvojil schopnosť využívať dravca k lovu už omnoho skôr. Do Európy sa sokoliarstvo dostalo v prvej polovici 5. storočia počas vpádu Húnov. Rýchlo sa rozšírilo hlavne vo vyšších spoločenských vrstvách a cirkevných kruhoch. Z 9 storočia sa dochovali zmienky a artefakty, ktoré dokazujú výskyt sokoliarstva v stredoeurópskom regióne, územie Veľkej Moravy. V 13 storočí nl. - Fridrich II. Hohenštaufský napísal dielo DE NATURA AVIUM ET DE ARTE VENANDI CUM AVIBUS – O prirodzenosti vtákov a o umení loviť s vtákmi patrí medzi skvosty písomnej tvorby vtedajšej doby. Stredovek je aj na území dnešného Slovenska obdobím mohutného rozmachu sokoliarstva. V roku 1263 nl. sa Dravce na Spiši spomínajú ako Villa Draucariorum – obec kráľovských chovateľov sokolov. Každý väčší hrad na Slovensku mal aj svoju družinu sokoliarov. Tieto družiny sa od seba odlišovali spôsobom sokoliarskeho výcviku dravých vtákov. Sokoliarsky vycvičené dravé vtáky zo Slovenska mali veľmi dobré meno v Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Poľsku, Turecku a Rusku. Z 18. stor nl. pochádza najvýznamnejšie písomné dielo týkajúce sa sokoliarstva, vydané na území dnešného Slovenska, je kniha napísaná jezuitským mníchom Jurajom Prayom De institutione ac venatu falconem, vydaná v roku 1749 v Trnave. S príchodom strelných zbraní je možné badať znižovane záujmu o sokoliarstvo a dianie v Európe prinášalo výkyvy záujmu o sokoliarstvo. Je možné tvrdiť, že pôvodné sokoliarstvo bez prerušenia bolo praktizované v Strednej Ázii. V 2 polovici 20 storočia nastáva renesancia sokoliarstva v Európe v tom čase zakladajú nadšenci národné sokoliarske strediská.
Sokoliarstvo mi učarovalo ešte ako dieťaťu. Po prvýkrát som sa sním stretol pri sokoliarskej ukážke na Bojnickom zámku. Ten obraz mám do dnešného dňa fixovaný v hlave. Od toho dňa ubehlo ešte veľa času, kým som sa dostal k praktickému sokoliarstvu. Časom som dospel a vytvoril si priestor na potrebné kroky. Čítanie dostupnej literatúry, platnej legislatívy ma naviedlo správnou cestou. Šťastne som natrafil na ľudí, ktorý mi v mojom snažení vyšli v ústrety. Platný poľovnícky lístok, členstvo v Slovenskom klube sokoliarov, registrácia chovateľa podliehajúca CITES, uzavrelo potrebné kroky aby som si mohol zadovážiť vlastného dravca.
Rozhodnutie o vhodnom druhu bolo jednoduché. Vo svojej univerzálnosti v spôsobe lovu, letových vlastnostiach bol jednoznačným víťazom Accipiter gentilis (Jastrab lesný). Možnosti získania dravca sú v dnešnej dobe presné. Prvá možnosť, nájsť registrovaného chovateľa a odkúpiť dravca. Ak by som mal v pláne venovať sa voliérovému chovu a odchovu, zvolím si túto možnosť a investujem do kúpy chovného páru. Mojím cieľom je však výcvik a lov, čo prináša zo sebou riziká, ktoré bolo treba brať do úvahy. Preto som zvolil druhú možnosť a rozhodol sa požiadať Ministerstvo životného prostredia o výnimku z činností zo zákona 543/2002 Z.z. aby mohol získať dravca pôvodným spôsobom, z voľnej prírody. Bol som ochotný podstúpiť komunikačnú tortúru s úradmi, ktoré o vás majú vytvorený jasný obraz skôr, ako otvoríte ústa.
