V nasledujúcich riadkoch môžete nájsť výber textov Básnika z donútenia. Jeho charakteristickými vyjadrovacími znakmi sú symbolika a náhodný rým. „Písať ma núti moje ego. Je to spôsob ako sa nezblázniť. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a človek má chuť siahnuť si na život. Keď sa prizrie lepšie má chuť siahnuť na život mnohým ďalším. Je to enormný tlak, ktorý sa mi práve písaním darí ventilovať." **************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************
Rap 2013 (na motív ľudovej piesne Kopala studienku)
Pod Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, zatvárame oči vždy keď páni pijú,
hodujú na chrbtoch snáď hlúpych más, chamtivosť a závisť je všade vôkol nás.
Je ako nebolo, sme len húf tichých rýb, kde je poučenie zo starých chýb,
orú do krvi mĺkvych más, smrť a utrpenie je všade vôkol nás.
Tak sa zobuď a vezmi do ruky rozum!
Vstaň a choď a zmeň prúd rieky,
potom utri si z jazyka červenú rosu a
spokojný odlož staručkú kosu!
Nad Dunajom sa blýska pod krídlami vrán, oči na pozore do všetkých strán,
Ten kto vládol slúži a ten kto trápil nie je, na nový začiatok, nový vietor veje.
Ten, kto trápil pôjde tam, kam patrí,
viac sa neukáže od Dunaja po Tatry!
Človek zavreté má oči dnes už iba v noci, život drží pevne v svojej vlastnej moci.
Vždy sa môžeš zdvihnúť a naučiť sa lietať, vlastnú vôľu máš, si božia dieťa!
**************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************************
Môj tieň (valčík na dva dúšky)
Sedím si na okne, oči mám krvavé, preto si dávam tri rumy ku káve.
Vedľa mňa leží tieň, úplne meravý, spýtam sa :“Kde si bol?“ a čakám
ako sa zatvári.
Túlal sa po cestách stratených chodníkov, nechce sa zbaviť toho množstva zlozvykov.
Po nociach nachádza zabudnuté mestá, kde každá z nerestí inou sa trestá,
kde pre kajúcnosť nemajú miesta.
Bitka v prítmí na rohu ulice, ostré slová a rán tisíce.
Ružový dáždnik nad hlavou milenky, tak to sú jeho (ne)pekné spomienky.
Po nociach nachádza zabudnuté mestá, kde každá z nerestí ďalšou sa trestá,
kde pre pokoru nemajú miesta.
Každú noc žije si svoje poviedky
a ráno strháva idoly z omietky.
****************************************************************************************************************************************************************
Dnešná spoveď na tri dejstvá
Dejstvo No1
Zobudil som sa dnes s pocitom, jediné čo môžem zrealizovať, je zástavka medzi peklom a stratou pamäti. Iba letmé pohladenie sveta mimo toho môjho. Vedel som, preteky s fantáziou je možné skončiť iba kolapsom zdravého uvažovania, ktorý vie oceniť hlboko desivý, pokrčený žiaľ. Vedel som, jediná zastávka je schovaná v záhade záhrad.
Dejstvo No2
Môj mozog rovnako naladený s vychádzajúcim slnkom. Tá atmosféra bola taká silná, že jej farbu bolo počuť na míle ďaleko a prebúdzala telo naladené rovnakou vlnovou asociáciou...
...nemá spoločníčka pre idylické ráno, ideálne garde pre nemý deň.
Sedáva na zastávke, pred výkladom zlatníctva, na chodníku s pouličným harmonikárom na rohu ulice.
Bola tu stále.
Dejstvo No3
Až do chvíle, kedy sa rozlúčila s mojím snom, pozbierala kvapôčky rosy z mojich privretých očí a obrátila sa k slnku a to všetko len preto aby sa mohla zahryznúť do makového koláča. Mohla sa rozplynúť a nechať ma zmätene stáť. Veľmi dobre vie, že mám problém zohnať narýchlo niečo proti dezorientácii v pomätenej realite. Nájsť sám seba v zatmení všetkých okoloidúcich tvárí. Vziať odvahu postaviť sa pred vášeň a odmietnuť ju, priznať si veci zapadnuté prachom. Prežívať všetko skutočnými pocitmi.
Ale má duch dušu?
Preto si, iba hlúpo krútim hlavou a upchávam ústa roztržitými rečami. Schovám si argumenty v tieni stromu apo tom všetkom sa vyhovorím na nedostatok kyslíka.
„Viem, že nech sa budem tváriť akokoľvek, veci si pobežia mimo mňa a každý s tých pochabých tvorov bude mať zavreté oči aby necítil to, čo je moje.“
****************************************************************************************************************************************************************
AA
Zakopme jamu a v nej telá mŕtvych anjelov.
Nech realita vráti sa mi späť.
Dovedie stádo k rieke „čiernej a bielej“.
A ja si zatiaľ pripravím trochu tej cynickej viery.
Rozkrútim vretená aby motali svedectvá o tom čo ma desí.
Otvorím dvere aby sa hviezdy prestali brať vážne.
Vrah dostane svedomie.
Duša telo.
Predstava, tvar.
Forma, dokonalosť,
Život, cieľ.
Kráľovná korunu a
šašo, kata.
****************************************************************************************************************************************************************
Sen
Pozri sa pred seba, odtrhni si zväzok slnečných lúčov.
Až teraz, môžeš ísť do neba, pozrieť si večný čas
V očiach si kvety nosíš, nám smrteľníkom spôsobuješ raj.
K posteli sa ti vkrádam bosí.
Vezmi si ruky a hraj.
Na hladinu dopadá tieň, slnko už prednes bude zatvárať.
Odlieta zas ďalší skvelý deň, ostane tma a budeme sa spoznávať.
****************************************************************************************************************************************************************
Desatoro
Nech sa čokoľvek deje, diať sa to bude i bez teba. Nik za teba však nič neurobí. Čas je relatívny. Ľudia neistí a samoľúbi. Nech ťa nič neodradí. Práca zbytočnej činnosti zabraňuje vykonávať čokoľvek viac zábavné. Môžeš používať výroky kohokoľvek bez pocitu viny. Nielen vo víne je pravda. Máš právo veta.
-„vždy môžeš všetko poprieť!“
****************************************************************************************************************************************************************
P0bluesNENIE mEDúz
Nekonečne rád mám tie tichá. Nie sú vlezlé. Ani nepália ani nestudenia. Sú presne také aké majú byť. Je tam zahrnuté všetko čo nás desí, čo nás nudí, čo nás budí.
Čo v nás vzbudzuje pohoršenie ale zároveň nás to vzrušuje.
Je to už dlho.
Zároveň krátko.
Chcem aby múzy blúznili. Nech sa deje čokoľvek.
****************************************************************************************************************************************************************
Nie každý večer trávim sám,
stretávam i svetlé okamžiky
aby som našiel cestu domov,
v hlúčiku mĺkvych dám
dúfam, že je dnes všetko správne tam, kde to byť má
odpovedám si s hlavou otvorenou,
plno smetí,
kamže letí,
kamže, kam...?
Dnes je to však v poriadku, dnes môže byť dokorán
****************************************************************************************************************************************************************
Výpis z poštovej poukážky typu A
Dym z cigariet už vyšľahal zrak a slnko svieti, svieti plné zlosti.
Prosím vyplácajte v hotovosti.
****************************************************************************************************************************************************************
Už ma neudivuje, keď sa prebúdzam na chrápanie mojich myšlienok. Bezpečne zabalené do plienok. Už sa nemusím báť vlhka. Skôr ma udivujú všetky tie dni, kedy urážam svoju pýchu, moje ego pri každom tichom vzdychu. Kedy blázni blúdiac preludujú. Vždy, keď v rukách sa mi zjaví
trochu smiechu z tvojej hlavy.
****************************************************************************************************************************************************************
VzPPtypu A (časť druhá)
Netopiere zdravo pišťia, poď nazrieme za dvere. Oklame ťa jemný zvuk pier, ten čo vyhovuje nevere. Svetlo lámp, svetlo pouličných dám a slnko spí, spí plné zlosti.
Prosím vyplácajte v hotovosti.
****************************************************************************************************************************************************************
Všetko zahalila hmla.
Vkladám do nej opatrne ruku. Ako by sa na zlomok sekundy stratila. Zľakol som sa. Trhol som rukou k hrudi. Cítil som ako mi úplne pokojne tlčie srdce. Africký koniec januára je asi trochu iný. Nehodlal som sa tomu podať. Rozhodne som si teda zapálil cigaretu rozhodol sa chvíľu počkať.
Všetko zalialo slnko
Vkladám do neho opatrne ruku. Ako by sa na zlomok sekundy stratila. Už som sa nezľakol. Neviem ako a či vôbec mi bije srdce. Už viem ako asi je v Afrike. Nehodlám sa tomu podať. Kľudne si môžem zapáliť cigaretu a chvíľu počkať.
****************************************************************************************************************************************************************
Je mi zima, prosím o kocku ľadu.
Nie!
To viete, som trochu slabý, včera mi amputovali hlavu a dnes mi vietor postrapatil vlasy. Nepríjemný pohľad.
(sen)?(realita)? - - - kto čo zvládne.
Krásne bledomodré oči vysedávajú po celé dni na posteli a mastia karty.
Ful haus!!
Ale ako je to možné, veď je slepé?
Hmm. I tak vidí ako môj anjel sedí na drôte a stále hádže po mne lastovičky.
Preto ten prak.
To už sa nebeský bodigárd váľa v prachu a z nosa mu lezie slimák.
Pozval ma okamžite na návštevu. Vie čo sa patrí…ale doma to neskúšajte má tam klzko!
No stále mi je zima!
Sila.
Prisadla si ku mne a s incestnou samozrejmosťou mi šepkala do ucha neslušné predstavy.
Bola to Zrada!
****************************************************************************************************************************************************************
monológ
Sám sa seba v tichu pýtam, či je možné nájsť si prítmie kde nebudem sa cítiť tak ako sa cítiť nechcem kde môžem robiť čo sa mi zapáči, kde môžem smiať sa, plakať, veriť, kde môžem mlčať, hovoriť, kde môžem milovať.
Ďakujem.
****************************************************************************************************************************************************************
Preber si čo cítiš?
I napriek ranným únavám prekračujem fiktívnu lož. Presvedčivo a nebezpečne neúnavne.
Len aby moje pohľady neostali na tebe prilepené ako žuvačky na chodníku.
Neustále sa však rozhodujem či sa nechám poddať hluku prázdnych ulíc.
Nemám totiž vôbec sklony vravieť čo cítim.
Veď v tom hluku to celé zaniká a i tak to nieje k diskusii čo vopred stanovil krík pri starom divadle.
Smial sa mi keď som utišoval svoje potreby. Hoci, je pravda, že na verejnosti ale čo ho do toho.
Ubodaný pohľadmi slepých starčekov a stareniek.
Je smutné že zvuková informovanosť závisí od deväť korunovej batérie. Jedna z nich mi chcela predať koberec a jednoducho ma k tomu i prinútila. V jednom kuse do mňa húdla slová, slová, slová, slová slo…a pritom nevravela nič.
****************************************************************************************************************************************************************
...
Visel som si len tak, spokojne dolu hlavou ale
predsa mi nebolo všetko jedno…
predsa len rozmýšľam, aké by to bolo…?
Tak to však u otvorených hlavách býva a preto
sa nad tým nepozastavuj. Experimentovať na tému KTO? a PREČO? Nebýva jednoduché a preto som siahol rukou pod paplón aby som našiel svoj sen. Miesto neho nachádzam iba predmet môjho sna. Dýcha skoro nečujne a celé sa trasie. Konečne mám svoje KTO?. PREČO? sa odobralo na potulky v mojej hlave a to nieje najpríjemnejšie…
****************************************************************************************************************************************************************
24h?
Vzal som si fľašu vína a vzal do ruky pero!
Bezúspešne!
Zapálil si, pero stále pevne zvierajúc!
Vôbec smiešne!
Pozval som si domov kurtizánu a prežil krásnu bezcitnú noc!
Bezútešné!
Dnešný deň som riadne dokurvil!
Možno nabudúce.
****************************************************************************************************************************************************************
Svetlo zhasínajúcich reflektorov zanechalo v mojej hlave viditeľnú stopu.
Fotónovú obdobu jarných prác, pôsobiacu neuveriteľnú rozkoš.
Nechápeš?
To nič. Je to poznať na vzhľade vedomia.
Príde chvíľa a potom (s)poznáš.
Svetlo zhasínajúcich reflektorov sa vnorilo do mňa. Ako keď ťa prejde vlak.
Ostal som ležať na mieste, kde odvolal som „stráž“.
Ležal som tam a z očí mi tiekli slzy ale zatiaľ ich nebolo vidieť..
Je to ubíjajúce.
Dnes ma svetlo stále prebúdza a ukazuje nepoznané.
...
Miluje svetlo pouličných lámp.
Pukotajúc doznievali tóny,
tvojich slov.
****************************************************************************************************************************************************************
Hracia kocka
Dva páry tiel a jedna odrodilá duša a hneď na to hrejivý pocit vzostupu.
Životná komédia s tragickým koncom. To vonkoncom nie je vtipné.
Prechádzka ružami bez tŕňov. Omnoho lepšie
I tak sa nehrám.
Bolí ma akýkoľvek pohyb. I tá najjemnejšia myšlienka.
Tvár má ako od Picassa, no jej čas ešte len príde. Mám trochu času pripraviť sa na nával výčitiek.
Oblečiem sa donaha, práve tak ako malé dieťa.
Až vtedy Bože sa….
****************************************************************************************************************************************************************
Plnosť
Labutie piesne a večer plný svetiel,
skoro dokonalá noc.
Ústa plné nerestí
a hlava plná nezmyselných slov.
Krajina ma vedie do tlám drakov- krásny osud.
Cesta ma privedie k tvojim perám -strhujúci pocit.
Vietor mi dá ten nezabudnuteľný dar- pre vyvolených.
Pospevujem si povetrím mĺkvych vzlykov, ukájam si silu.
Vstupujem do malieb tvojich obrazov, vezmem si iba to ticho.
Hodiny už odbili poslednú hodinu a ja zisťujem že…
som celkom zabudol-
ako prosiť,
ako dávať,
a komu,
ako sa smiať,
ako snívať,
a o čom.
Celkom so zabudol!
****************************************************************************************************************************************************************
Život škriatka v skratke
„Pokiaľ svoj život pojmeš ako steblo trávy do úst, tvoje napredovanie dostane pochvalu.“
Nechtiac, alebo naopak, každopádne ma to zarazilo. Opätovne sa vo mne prebúdzajú hlasy. Nieje to nepríjemné ale unavuje ma to. Už asi po deviatykrát ma hlas na niečo upozornil, poprosil, napovedal. Nie každé osobitne, ale všetko naraz. Práve to ma najviac zaskočí. Nie, ten zvuk, nie, ten hlas, nie, tie slová, ale ich posolstvo. Ako už neraz, blúdim očami po obraze a snažím sa nájsť pôvod toho posolstva. Avšak nie iba nájsť, ale i počuť, vidieť, cítiť, dotknúť sa, ochutnať a skúsiť. V tom bol asi ten rozdiel. To bol dôvod prečo sa mi nepodarilo vidieť.
-„Som to ale ja hlupák!“ vravím si zreteľne nahlas. Asi som chcel aby ma bolo počuť. Aby ma mohol zreteľne počuť.
-„Máš predpoklady stále sa pýtať. Najhoršie je, že stále na jednu a tú istú vec.
-„Nemôžeš na pár sekúnd zavrieť oči, aby ti stačilo nadýchnuť sa iba raz?“
-„Nechcem sa ťa nejaký dotknúť no sále sa ma snažíš poznať. To nieje najvhodnejší spôsob...
****************************************************************************************************************************************************************
Práve dnes!
Práve tu!
Ostane jej tvár!
Princezná anjelov!
Tancujúc s víziou,
ľudských úsmevov!
MedÚZA na večné časy!
(ne)poznaná tvár!
****************************************************************************************************************************************************************
Mám takú predstavu
Chcel by som vidieť ako sa žije v tieni tvojho srdca. Iba tá myšlienka ma dvíha k nebesiam. Iba vzdušný bozk ti posielam. Je to desivý pocit vidieť postavu miznúť v hmle. O to viac ak horí moje telo. Vie o tom však iba môj strážny anjel a všetko zostáva nevypovedané…
AKO?
…vyniesť dušu na námestie aby každý videl, každý cítil. Zhodiť zo seba špinu ticha, mĺkve háby.
Celou cestou ma hriali predstavy, teda skôr myšlienky a vízie. Tebe by určite patrilo ocenenie za hlavnú úlohu. Hltala si všetky moje pohľady a nad našimi hlavami sa jemne vyškieral mesiac a prebral vedenie času. Prešla si mi rukou po vlasoch a mrmlala niečo o atmosfére. Namierila si prst na najbližšiu hviezdu a
Je mi zima, prosím o kocku ľadu.
Nie!
ostala ticho. Bola to celá večnosť ale nebolo teba slov. Nie teraz. Teraz nie! Nádherne si sa usmiala a vrazila si mi do hrude nôž. Tak hlboko a toľkokrát aby zasiahol… Teraz už niečo musíš povedať! No tak! Moje ústa, na ktorých už zaschýnala kvapôčka krvi, však prehovorili prvé. Tvár prezrádzala prekvapenie a ruky vypovedali poslušnosť… Choď do čerta!
Dnes bude Oskarová noc!
Noc plná spievajúcej tmy!
No tak, už vypadni!!
Toto si dohrám sám!
Pozerám sa do mojich mŕtvych očí a chce sa mi plakať.
Dnešok bude ešte veselý.
****************************************************************************************************************************************************************
Blúdim tebou, baviaci sa tvojimi rečami.
Hľadávam tam miesto pre odpočinok pred jednostrannosťou života a pred zložitosťou ciest.
V ten deň sa more miešalo s povetrím a mramorový démon sa rozpustil na prach.
Ty si tu len tak sedíš a v náručí držíš plačúci život.
Môj najmilejší kvet.
****************************************************************************************************************************************************************
